VYSOKÉ TATRY: Návrh zonácie TANAP-u ochranári spochybňujú, ministerstvo si za ním stojí

POPRAD 16. mája (SITA) – Podľa nich nezodpovedá zákonu, záväzkom z Plánu obnovy a odolnosti a predovšetkým potrebám ochrany prírody. Tvrdí to iniciatíva My sme les a občianske združenie Prales. Ministerstvo životného prostredia SR uviedlo, že návrh bol odborne prediskutovaný a pripravený v spolupráci so všetkými kľúčovými hráčmi v regióne. Jeho piliermi sú podľa neho ochrana najcennejších lokalít a biotopov vzácnych druhov, zmysluplný rozvoj, podpora udržateľného turizmu, a rovnako aj zohľadnenie potrieb ľudí, ktorí žijú, pracujú alebo podnikajú na území Tatranského národného parku.

Envirorezort pripravil návrh zonácie najstaršieho národného parku v spolupráci so Správou TANAP-u po viac ako dvadsiatich rokoch. V súčasnosti je v pripomienkovom konaní na Okresnom úrade v sídle kraja v Prešove. Projekt podľa ministerstva počíta so zväčšením výmery národného parku zo súčasných 73 800 hektárov na 74 075 hektárov. Takmer polovicu novej výmery, 34 777 hektárov, pritom majú tvoriť územia s najprísnejším, piatym stupňom ochrany.

Z dôvodu vymedzenia zón Tatranského národného parku sa podľa platnej legislatívy zrušia maloplošne chránené územia, ktoré sú súčasťou územia národného parku a jeho ochranného pásma. Obdobne sa podľa envirorezortu postupovalo aj pri zonáciách iných národných parkov. Za kľúčové označil to, že súčasné rezervácie alebo ich časti budú zaradené do A zóny, s 5. stupňom ochrany. V niektorých územiach zaradených do B zóny sa po určitom čase a po zlepšení stavu postupne lesné biotopy preradia do A zóny. Výnimkou je Jalovecká dolina v pozemkovom spoločenstve Bobrovec, kde začiatkom mája vypukol rozsiahly lesný požiar. Ministerstvo tvrdí, že tam ponechané mŕtve vyschnuté drevo ešte pre tlak aktivistov z roku 2014 spôsobilo masívne škody na území TANAP-u. „Návrh zaradenia pozemkov v Jaloveckej a Bobroveckej doline do zóny D sa uskutočnilo na časti pozemkov vo vlastníctve Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec. V rámci prerokovania zonácie TANAP-u dlhodobo požadujú, aby ich pozemky v pásme lesa boli vyňaté z TANAP-u a zaradené do ochranného pásma, kde by boli zahrnuté tiež do D zóny,“ uviedlo.

Návrh novej zonácie však podľa ochranárov zásadne znižuje úroveň ochrany najstaršieho národného parku. Označili ho za nekompletný, chýba im povinný program starostlivosti, čo môže podľa nich spôsobiť právnu neistotu pre tisíce vlastníkov a správcov pozemkov v národnom parku. „Okresný úrad v Prešove nám potvrdil, že takýmto dokumentom nedisponuje, čo je v priamom rozpore s legislatívou,“ uviedol Milan Olekšák z iniciatívy My sme les. Šokujúce je podľa ochranárov tiež to, že Rada národného parku, ktorá je dôležitým poradným, odborným a konzultačným orgánom, nebola k návrhu vôbec prizvaná a neprerokovala ho. „Ide pritom o najzásadnejší dokument, ktorý určuje budúcnosť ochrany TANAP-u,“ konštatujú.

Zaradenie Jaloveckej doliny do najmenej chránenej D zóny ochranárov pobúrilo. Pripomínajú, že ide o hodnotnú lokalitu. Hovoria o zneužití minulotýždňového požiaru v doline zo strany predstaviteľov envirorezrotu na spochybnenie bezzásahového režimu.

Obsah zonácie je podľa ochranárov mimoriadne problematický. Upozorňujú, že návrh nezaraďuje tisícky hektárov starých lesov a biotopov hlucháňa hôrneho do prísne chránenej zóny A, hoci to vyžaduje Plán obnovy a odolnosti. Rovnako ani viaceré veľmi cenné lokality ako Trstený žľab, Kamenistá dolina či Baranec. Bývalý pracovník Správy TANAP-u Karol Kaliský označil návrh predložený správou národného parku za škandalózny. Pripomína, že chýba akákoľvek bezzásahová jadrová zóna v šiestich dolinách, ktorá je podľa ochranárov podstatou každého národného parku.

Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu Slovensko potrebuje životaschopné národné parky, po vzore vyspelých štátov Európy. TANAP a každý národný park na Slovensku sa podľa neho musí vedieť postaviť ekonomicky čo najviac na vlastné nohy. Ekologický fanatizmus odmieta. Netreba podľa neho ignorovať požiadavky miestnych obyvateľov a vytvárať všade bezzásahové územie. To podľa neho spraví z územia národného parku, „kde žijú, podnikajú a zveľaďujú svoj majetok, upadajúci skanzen, v ktorom človek nemá miesto“. Za príklad dáva národné parky v susednom Rakúsku, kde podľa neho ľudia súžijú s prírodou spôsobom, ktorý prinesie národným parkom aj ľuďom blahobyt a nie úpadok.