ENVIRO: Nová Envirostratégia 2030 je len ťažko vynutiteľná, tvrdia Hojsík i Baláž

Nová environmentálna stratégia Slovenska, ktorú dnes schválila vláda, nie je dostatočne ambiciózna ani záväzná pre ostatné rezorty.
BRATISLAVA 27. februára (SITA) – Vo vyhlásení to dnes uviedol environmentálny expert strany Progresívne Slovensko Martin Hojsík. „Slovensko, jeho príroda aj občania potrebujú omnoho ambicióznejšiu, progresívnejšiu, ale aj záväznejšiu stratégiu,“ zdôraznil. Podľa Hojsíka z pôvodného textu návrhu Envirostratégie 2030 vypustili vetu, ktorá hovorila, že „uplatňovanie cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 sa bude rešpektovať v stratégiách a legislatívnych návrhoch všetkých rezortov“. „To by ministerstvá pôdohospodárstva či hospodárstva pri ich stratégiách nepripustili,“ dodal Hojsík.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) tvrdí, že Envirostratégiu 2030 postupne zapracujú do zákonov a akčných plánov či stratégií ostatných rezortov. „Envirostratégia je dokumentom MŽP, ale schválila ho vláda, takže je záväzná pre všetky ministerstvá,“ vyhlásil v tejto súvislosti štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla. Dodal, že jednotlivé rezorty takto dostali zrozumiteľný návod, čím sa pri ochrane životného prostredia riadiť. „My sa budeme v zmysle envirostratégie snažiť ovplyvňovať tvorbu ich politík a stratégií, aby prihliadali na environmentálne ciele,“ vyhlásil s tým, že Envirostratégia 2030 by mala byť hybnou silou environmentálnych aspektov v politikách všetkých rezortov.

Hojsík tiež kritizoval skutočnosť, že zo stratégie vypustili plán na prechod správy štátnych pozemkov v 3. a vyššom stupni ochrany pod rezort životného prostredia. Podotkol, že v chránených územiach nebudú na základe pripomienky Lesov SR uprednostňované záujmy ochrany prírody nad komerčnými záujmami ako ťažba dreva, nerastných surovín, poľovníctva či výstavby. Envirostratégia 2030 podľa Hojsíka nereflektuje potrebu udržať globálne otepľovanie pod 1,5 stupňa Celzia, ktoré je nevyhnutné na zabránenie najhorším dopadom klimatickej zmeny.

Aj environmentalista Erik Baláž zo strany SPOLU je v súvislosti s novou environmentálnou stratégiou skeptický, keďže navrhuje ciele do ďalekej budúcnosti, teda pre budúce vlády. Čo sa týka častí o ochrane prírody Baláž nepovažuje Envirostratégiu 2030 za dosť progresívnu. „Ak by sa malo postupovať takýmto tempom ako doteraz, tak národné parky nebudú mať 75 percent jadrovej zóny s najvyššou ochranou v roku 2030, ale až o niekoľko storočí neskôr,“ vyhlásil. Dokument stanovuje, že v národných parkoch budú bezzásahové územia tvoriť 50 percent celkovej rozlohy do roku 2025 a 75 percent rozlohy do roku 2030. V bezzásahových územiach bude ťažba zakázaná a na ostatnom území bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie. Baláž vysvetlil, že zámer je síce dobrý, ale ťažko vynutiteľný, keďže nekorešponduje so súčasnou politickou situáciou. „Sú tam aj ďalšie veci, ktorých realizácia by si vyžiadala veľké politické dohody, a preto sú sporné,“ vyhlásil s tým, že ide napríklad o prevod pozemkov štátu v národných parkoch pod rezort MŽP či mobilnú aplikáciu na kontrolu obchodu s drevom.

Envirostratégia 2030 nastavuje systémové riešenia pre najväčšie environmentálne výzvy Slovenska, akými sú kvalita ovzdušia, odpady, vody, lesy či klimatické zmeny. Pripravil ju Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Vznikala dva roky a na jej znení sa okrem 160 odborníkov z rôznych rezortov a oblastí podieľala aj široká verejnosť, ktorá v rámci pripomienkovania zaslala približne 800 námetov. Ciele a opatrenia Envirostratégie 2030 by mali byť rešpektované v iných koncepčných dokumentoch vlády a v legislatíve.


Beiträge des Autors SITA
Das könnte Sie interessieren
  • Veľké odkrývanie hriechov lesníckych papalášov

    Vlaňajšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR na pôde štátnych lesných podnikov bola jednou z najväčších v histórii úradu.
  • Ako unikajú peniaze zo štátnych lesov

    Takto tiež vyzerá hospodárenie Lesov SR. A nie sú to len zistenia médií, ale aj závery veľkej kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Zneužívanie štátnej firmy v prospech ľudí napojených na politikov, o ktorom sa na Slovensku hovorí už roky, je realitou. Najhoršie je to, že o čo viac peňazí „uteká“ zo štátnych lesných podnikov, o to menšie zdroje majú na samotné lesy.
  • Dosť bolo propagandy a pokrivených manažérov

    Lacnejšie drevo pre najväčších odberateľov, protekčne zúžené súťaže na rôzne služby pre vopred jasných víťazov, tolerovanie neplatičov či laxné stráženie obchodných záujmov. Médiá na takéto praktiky štátnych lesných podnikov upozorňujú už roky naprieč takmer všetkými vládnymi garnitúrami.
  • NKÚ odhalil v štátnych lesoch protekčné audity pre Kiňa i lacné drevo pre Fiľa

    Banskobystrická audítorská firma BDR získala na jeseň 2015 od štátnych Lesov SR, ktoré spravujú takmer polku lesov v krajine, trojročný kontrakt na audit za 880-tisíc eur. Udialo sa to iba štyri mesiace pred vtedajšími parlamentnými voľbami. Išlo o celkom zaujímavý kontrakt, keďže napríklad vlani boli celkové tržby firmy BDR asi 1,8 milióna eur. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) „slušnosť“ tohto kontraktu spochybňuje.
  • Čierny rok najväčších nábytkárov. Po Ekoltechu padol do strát aj Decodom

    Decodom Topoľčany i Ekoltech Fiľakovo sú ďaleko najväčšími nábytkárňami v slovenských rukách. A popri tom, že každá z nich zamestnáva po vyše tisícke ľudí, boli dlho vo veľmi slušných ziskoch. Navyše svoju podnikateľskú šikovnosť dokázali aj mimo svojej brandže.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.